acta est fabula plaudite
Junara on R. I. P. Abdul Satta...
mojito on R. I. P. Abdul Satta...
today
January 2008
September 2007
April 2007
January 2007
December 2006
November 2006
October 2006
September 2006
August 2006
visited *loading* times
Sledoval som tu kvapku. Bola o nieco rychlejsia ako ostatne. Neviem preco. Spadla Eve z vlasov a razila si cestu cez ostatne kvapky po jej chrbate. Potom zrazu akoby zavahala, ale nakoniec ladne opisala obluk zadku. Ked mala uz-uz odpadnut, zlizol som ju. Eve sa v sprche otocila a usmiala.
Na druhy den odletela na Filipiny. Odvtedy je MIA.
„Preco poslali vas? Myslia si, ze ma presvedcite?"
„Nie som tu preto, aby som vas o niecom presviedcal.
„Nie?“
„Nemyslim si, ze muza ako vy treba presviedcat o tom, co je spravne.“
„Uz viem preco poslali vas,“ usmial sa.
Allahu Akbar, fight will continue
Vpadli k nám. Pozornosť vsak venovali najmä Eve, sice iba kratko, ale uplne to stacilo. Neboli to ziadni velki profici, ale musim priznat, ze aj ja som sa skoro zahladel na to, ako Eve zatriasla prsami, namiesto toho, aby som sa venoval nasej zachrane.
Okamzite som vsak bol pri prvom. Vrazil som mu ohryzku. Fakt to boli, takmer kazdy sa instiktivne chyti oboma rukami za krk. A ked sa niekto instinktivne chyti oboma rukami za krk, ani v jednej uz nemoze drzat pistol. Tu som uz mal ja a telo odzbrojeneho chlapa v tom istom momente letelo do pripadnej drahy strely jeho kolegu. Ten neprejavoval ziadnu duchapritomnost. Ocividne vobec neratal, ze by sa mohol stretnut s nejakym odporom.
„Odh..“, nedokoncil vetu, ktoru ma asi chcel vyzvat, aby som jeho kumpanovi vratil pistol. Nedokoncil ju, lebo Eve ho zlozila.
Vybehli sme von. Hoci nebolo vylucene, ze narazime este na nejaku nevitanu spolocnost, vsetko prebehlo hladko. Pri zadnom vchode nas cakalo auto, do ktoreho sme nastupili a vyrazili.
Na moje prekvapenie vsak Eve dorazne povedala. „Este som s tebou neskoncila!“ a polozila mi ruku do lona.
,,Ma to prebehnut uz zajtra. A chcem, aby si ma este dnes odtial dostal," povedala, sediac na mojom lone v miniaturnych nohavickach. Moja fyziologicka odozva bola velmi rychla.
Eve nastupila do tohoto striptizoveho baru pred niekolkymi mesiacmi.Mala fakt talent, a nielen na krutenie zadkom. V klube sa stretavalo par stredne velkych ryb, ziadni velki profesionali, ale informacie mali. Takito muzi sa jednoducho radi chvali tym, akeho ho maju velkeho, a pritom vyjde vselico najavo. Eve stacilo pri spravnych typoch dostatocne natriasat prsiami a hovorit im aki su uzasni.A oni to radi potvrdzovali recami o tom, komu vsetkemu mozu nakopat zadok a co vsetko zvladnu.. Z podobnych utrzkov bolo jasne, ze nasi znami chcu do krajiny niekoho dostat. Niekoho, na kom by nam mohlo zalezat.
Bol som s Eve v miestnosti na private dance, keby sme boli v inej situacii, mozno by som ju aj o nejaky poziadal. Lenze to uz som pocul pokyn, ze sa chodbou k nam blizia dvaja muzi, ktori tam nemali co robit. Jemne som Eve so seba striasol a postavil sa. Pozrela sa na mna, potom trocha nizsie. ,,Tym ich chces zastrelit?" uskrnula sa.
To som naozaj nemal v umysle.
Zase prsalo. Plahocil som sa v blate. Po ixtykrat som preliezal smyklavu stenu a na druhej strane som skakal na rozmoknutu zem, chvilu sa plazil, potom zase preskakoval pneumatiky. Viete tak, ako v tych filmoch. Jedna noha, druha noha. Bol som spinavy, mokry a chcelo sa mi spat, ale vsetko islo zase odznova.
Bolo to necakane, ako ked sa pozriete trocha bezocivym pohladom na peknu mnisku a ona, namiesto toho, aby cudne sklopila zrak a zapyrila sa, pohlad opatuje este vyzyvavejsie.
Bum-bum, bum-bum, bum-bum...
„Zastavit strelbu, zaistit zbran,“ zaznel hlas.
Pomaly som kracal k svojim figurinam, a zacal som si ich obzerat.
„Vravite, ze ste nikdy predtym nestrielali?“ opytal sa ma instruktor.
„No, ano. Teda prakticky, nikdy,“ odvetil som.
„Je to vidiet,“ skonstatoval lakonicky.„Tak sa to robi, vzdy? Novacik dostane tutorku ako si ty?“ spytal som sa Lisy.
Lezal som na bruchu a ona mi jemne celkom naha sedela na chrbte a masirovala mi plecia.
Trocha sa ku mne naklonila a ja som pocitil na svojom tele jej prsia.
„Nie. To, co robime je proti neviem kolkym predpisom,“ odvetila a znovu sa zasmiala. „Ale vsetci o tom vedia, tak sa snaz!“
Ach, ta zodpovednost!
Slnko zapadalo rovno za vrskom. Vyzeralo to akoby les horel. Kracali sme ruka v ruke k tej nádhere a rozhodol som sa ta pobozkat...
No, dost bolo lenosenia. Prerusil moje sny drsny hlas.
Otvoril som oci a porozhliadal sa okolo seba. Lezal som v prijemne zariadenej nemocnicnej izbe. Nado mnou sa sklanal clovek s prisernym smiechom a Lisa. To druhe bolo celkom fajn, vzhladom na jej vystrih.
„Nahrali ste to na mna.“
„Ano,“ povedala Lisa. „Celkom pekne ma namaskovali,“ zasmiala sa..
„Nemozem povedat, ze by ste tento test prave zvladli. Ak by to bolo naozaj, boli by ste mrtvy,“ povedal jej spolocnik. „Nemali ste ziadny plan,“ pokracoval.
„Bol v situacii, ked plany prilis neplatia. Vies to dobre,“ zastala sa ma Lisa.
„Suhlasim, no takticka priprava bude pre neho asi najtvrdsim orieskom.“
„Zacneme hned. Vstavaj, ide sa,“ povedala a ja som sa poslusne vysuchtal z postele.Stala tam Lisa. Potom som dostal zasah elektrickym prudom. Kym ma pohltila temnota, dufal som, že... Ak ste uz dostali skutocny zasah elektrickym prudom, tak viete, v co som dufal.
