The Rise of the Dark Night

acta est fabula plaudite

 

Priznas sa ku vsetkemu II

V miestnosti bol len stol a stolicka. Pomaly sa okolo mna presiel a potom znova. Bol za mojim chrbtom. Otocil som hlavu k nemu.

„Co pozeras?“ zhukol na mna. Odvratil som hlavu.

Tresk. Dostal som ranu do zatylku. Taku, ze som celom narazil na dosku stola.

Priskocil ku mne. Zvrtol ma aj so stolickou. Stal rovno oproti mne.

„Tak ako to bolo?“ spytal sa.

„Uz som povedal, ze ide o nejaky omyl.“

Pristupil ku mne blizsie. V jeho ruke sa zrazu objavil nieco ako obusok. Nim ma pravdepodobne udrel predtym. Teraz vystrel ruku a koniec obusku mi silno zatlacil do hrude.

Vedel som, ze je to zly napad, ale reagoval som. Jednou nohou som sa odrazil dozadu. Ako sa o mna opieral, stratil rovnovahu a padal k zemi. To som uz vyrazal dopredu so zdvihnutym kolenom, takze jeho nos narazil priamo na neho.

Nieco mierne zachrapcalo. Bleskovo som zdvihol obusok, ktory mu vypadol a leziaceho na zemi som ho pretiahol po zatylku.

  Skok ku dveram. Otvoril som ich, dalo sa. Potom som skamenel...

posted by: Junara at 12:29 | link | comments |

Chcela by som sa s vami milovat

Aj toto pride

„Museli ste ich vsetkych zabit?“ spýtala sa

„Viete dobre, ze ano,“ odpovedal som.

„Ste hrozny clovek,“ zhodnotila ma jasne.

„Nehovorite mi nic noveho.“

„Chcem sa s vami milovat,“ povedala nahle.

„Je to preto, ze som zachranil tolko ludi, ktorych mate rada alebo preto, ze ani jeden z nas mozno uz zajtra nemusi zit?“ nadhodil som otazku.

„Mozno. Ja presne neviem. Nikdy som si nemyslela, ze existuju ludia ako vy.“

„Always look at the bright side of life, však?“

„Sex moze byt brigth side of life,“ pripomenula s nesmelym usmevom.

Vyspat sa so zenou, ktora sa vam opnukne do postele, lebo v traumatickej hranicnej situacii je to jediny sposob ako vie podakovat, nie je gentlemanske. Ale ja som predsa hrozny.

posted by: Junara at 20:56 | link | comments |

Priznas sa ku vsetkemu

„Zatykam vas,“ povedal razne vyssi z policajtov sediacich na mojej pohovke.

„Za co?“

„Za vrazdu.“

„Idem si zavolat svojho advokata a precitajte mi moje prava.“

„Zavolate si ho z policajnej stanice.“

„Nie zavolam si ho teraz.“

„Povedal z policajnej stanice. A co sa tyka prav, nebojte sa, vsetky dodrzime“ riekol nizsi z dvoch policajtov a postavil sa Siahol velavyznamne rukou tam, kde sa dala tusit zbran. Pritom sa uskrnal.

Nemal som prilis na vyber.

Uz niekolko hodin som sedel sam v miestnosti bez okien. Nepacilo sa mi to. Vobec som nevedel kde som, nedovolili mi ani zavolat si.

Dvere sa zrazu otvorili. Stal v nich nizsi z policajtov.

„Pocuvajte...“

„Ty pocuvaj,“ oboril sa na mna. „Myslis, ze si tu len tak. Vieme kto si. Uz ti nikto nepomoze. Ani tvoji priatelia. Tu si len v mojich rukach a ja z teba dostanem aj to, co nevies. Priznas sa ku vsetkemu,“ strielal na mna slova.

„Myslim, ze ide o nejaky omyl,“ snazil som sa zostat pokojny. On sa opat sa uskrnal. „Omyl. Mozno. Ale aspon sa pobavim a aj tak sa priznas.“

posted by: Junara at 11:07 | link | comments (2) |