The Rise of the Dark Night

acta est fabula plaudite

 

Private dance II

Vpadli k nám. Pozornosť vsak venovali najmä Eve, sice iba kratko, ale uplne to stacilo. Neboli to ziadni velki profici, ale musim priznat, ze aj ja som sa skoro zahladel na to, ako Eve zatriasla prsami, namiesto toho, aby som sa venoval nasej zachrane.

Okamzite som vsak bol pri prvom. Vrazil som mu ohryzku. Fakt to boli, takmer kazdy sa instiktivne chyti oboma rukami za krk. A ked sa niekto instinktivne chyti oboma rukami za krk, ani v jednej uz nemoze drzat pistol. Tu som uz mal ja a telo odzbrojeneho chlapa v tom istom momente letelo do pripadnej drahy strely jeho kolegu. Ten neprejavoval ziadnu duchapritomnost. Ocividne vobec neratal, ze by sa mohol stretnut s nejakym odporom.

„Odh..“, nedokoncil vetu, ktoru ma asi chcel vyzvat, aby som jeho kumpanovi vratil pistol. Nedokoncil ju, lebo Eve ho zlozila.

Vybehli sme von. Hoci nebolo vylucene, ze narazime este na nejaku nevitanu spolocnost, vsetko prebehlo hladko. Pri zadnom vchode nas cakalo auto, do ktoreho sme nastupili a vyrazili.

Na moje prekvapenie vsak Eve dorazne povedala. „Este som s tebou neskoncila!“ a polozila mi ruku do lona.

posted by: Junara at 16:06 | link | comments (3) |